<img src="https://disklessui.kapica.cz/wiki/images/5/5c/Priatelia_pr%C3%ADrody_Zvolen%2C_1929.jpg" width="60%" resource="./File:Priatelia prírody Zvolen, 1929.jpg" style="display: block; margin: 15px auto 15px auto;" alt="" title="">
V KRUHU ZVOLENSKÝCH JUNÁKOV
Tri roky žil medzi nami svojím veselým a radostným spósobom. Mali sme ho radi ako milého priatela — brata, ktorý mal dušu pripravenú pre krásny život woodcraftérsky, ale osud k nemu zachoval sa tvrdo a neulahčil mu v ničom. Jeho junácka dóverivost, osobné záluby pre všetko dobré a krásné priblížily ho mladým dušiam junákov. On znal svojou oduševnenosťou odviesť ich mysel od školských príručiek a šablony školskej, proti ktorej tak namáhave pracoval.
Svoj život si predstavoval ako zodpovedný úkol, ktorý sám chcel vyriešit; žiť čistým životom. A riešil ten životný úkol sám, v myšlienkach, ktoré pred ním unikaly ako sen. Až do ostatnej chvíle života svojho konal svoju junácku povinnosť. Sám naplnený velikými ideály odchádza.
ČO CHLAPCI PÍSALI
Ztratili sme verného junáka, junáka-bojovníka, ktorého nám nebude možno nahradit; tie ideály, ktoré on mal, všetky si so sebou vzal, chudák nič nám nemohol sdeliť. Smrt mu nedopriala aby sme sa mohli s ním spolu dalej tešiť. Vyrvala nám ho z náručia a jeho mladý vek zničila. No duch jeho ostane navždy v památi jeho bratov a všetkých tých, ktorý no milovali. Dobrý člověk je nesmrtelný.
