PREČO SOM VUDKRAFTEROM? Začnem tým, čím by som mal končit: hĺadal som cestu, pravdu a život. Videl som pred sebou cestu dnešného človeka: bol to všade iba shon a surový _ boj. Jeden sháňal hmotné statky z pažravosti, druhý z nutnosti. V každom prípade bol to shon nedôstojný človeka. Videl som užasnú sociálnu nespravodlivosť, vykorisťovanie človeka človekom, pričom stroj, ktorý mal služiť na zvyšovanie životnej úrovne, služil iba k tomu,aby ním držal v šachu požiadavky robotníka. Videl som - ako vy všetci -, že na jednej polovici zemegule hladovali miliony a na druhej pálili potraviny alebo ich hádzali do mora. Videl som ako musia talenty zmierať v sociálnej biede, ak ich náhoda nevynesie, lebo spoločnosti nejde o dobrý výkon, o pokrok, ale o zárobok, ktorý sa z neho dá vyťažiť. Videl som všelijakě formy triedneho boja, boj o ohlieb a boj o miesta, boj o prvenstvo, boj o falšovonie historie, boj rás, boj jednotlivcov i más - - boj, hmýrenie a morálku sendvičových džentlmenov. Videl som, že v tomto svete mnohý si myslí, že musí druhého zničiť, aby sám obstál. A videl som cesty a smery, ktoré tvrdily, že chcú tento žalostný stav napraviť. Lebo aspoň v tom sa shodnú poctiví ĺudia vo všetkýoh táboroch, že je svet chorý a potrebuje lekáre a liek. Ale všetky lieky sveta vyjdu vlastne na jedno: ten, kto je práve bez mooi, chce si
-2-
